Úspech študentky prekladateľstva na Medzinárodnom študentskom festivale ruského jazyka
Keď ma vedúci katedry
rusistiky, PhDr.
Ľubomír Guzi, PhD., začiatkom septembra oslovil, nevedela
som že to tak dopadne. Dostali sme pozvánku na Medzinárodný študentský festival
ruského jazyka, ktorý sa mal konať vo Varšave. Ja som bez váhania ponuku prijala.
Tím Prešovskej univerzity mal sedem členov, boli to študentky rusistiky prvého
a druhého stupňa rôznych odborov (Juliána Bardzaková, Nikoleta Doliničová, Natália Lisničuková,
Júlia Movčanová, Veronika Spodníková a Miroslava Štefančíková). Mali sme za úlohu
pripraviť plagát na tému „Rusky jazyk pomáha!“, prezentáciu o našej
krajine a univerzite. Slovensko reprezentovalo ešte jedno družstvo z Univerzity
Komenského v Bratislave. Dali sme hlavy dokopy. S výsledkom sme boli
spokojní. Čakala nás veľmi dlhá cesta do poľského hlavného mesta.
V dňoch 20. až 24. septembra 2010 sa vo Varšave konalo európske kolo. Účastníci mnohých európskych krajín sutazili o pozvánku do Peterburgu na celosvetový festival ruského jazyka. Dňa 20.9. ráno o 8. 00 sme dorazili na Varšavskú železničnú stanicu. Tam už čakali poľskí študenti a autobus. V hoteli sme sa zaregistrovali, dostali sme menovky, program a darčeky s logom festivalu. Na pôde Varšavskej univerzity nás privítali organizátori, poľskí rusisti nás milo prekvapili uvítacím koncertom.
21.9. prvý súťažný deň.
Mali sme predstaviť svoju krajinu a univerzitu. Každý tím sa snažil byť originálnym. Videli sme zvyky a tance Bulharov, Srbov, Španielov, Poliakov, rusov, Ukrajincov, Nemcov, Rumunov a i. My sme uzatvárali tento súťažný deň. Predstavili sme sa ako poslední ľudovým tancom, piesňami, doplnenými rozprávaním o Slovensku a našej alma mater. Porota videla 24 družstiev z 15 európskych krajín.
Boli sme očarení krásou priestorov. Nádherne historické budovy vytvárali dokonalú atmosféru. Pre mňa to bolo úplne niečo iné, veď budova našej univerzity je oproti Varšavskej moderná stavba.
Druhý deň sme sa začali exkurziou po Varšave. Videli sme historické budovy, hradby mesta, architektúru a pamiatky. Lazienky, parkový areál so zámkom, prezývaným aj Palác na vode, nás očarili svojou krásou. Rok 2010 sa niesol v znamení hudobného skladateľa poľského pôvodu, Fryderyka Chopina. Videli sme slávny pomník na jeho česť, tam sa v lete uskutočňujú klavírne koncerty. Po nezabudnuteľnej prechádzke sme museli zvážnieť. Začala sa vedomostná súťaž, mali sme možnosť vybojovať si účasť na medzinárodnom festivale v Peterburgu. Otázky boli rôznorodé, z oblasti literatúry, reálií, histórie, umenia, hudby... Ako prvá som uhádla názov a autora hudobnej ukážky. Určite mi v tom pomohlo v úspešné absolvovanie predmetu Dejiny ruskej hudby u Mgr. Ivany Kupkovej, PhD., ale aj to, že P.J. Čajkovský, autor ukážky, je môj najobľúbenejší skladateľ. Ako jediná súťažiaca zo Slovenska, ktorá odpovedala správne, som automaticky postúpila do Peterburgu. Neverila som vlastným ušiam. Po namáhavom dni sme sa vyšantili na koncerte, tam sme si oprášili všetky ruské evergreeny.
Bol pred nami ďalší súťažný deň. Ten sme strávili na zámku v Pultusku. Nieslo sa to v duchu tvorivých dielni a vyhodnotenia plagátov. O multimédiách sme sa veľa dozvedeli v tvorivej dielni pod vedením pedagógov z Charkovskej univerzity. Podelili sa s nami o ich skúsenosti, ako virtuálny priestor pomáha pri výučbe ruského jazyka.
Každý si z toho vzal svoje. Naše vystúpenie sa nieslo v duchu 65. výročia ukončenia 2. svetovej vojny. Skončilo sa veľkým aplauzom, so slzami v očiach divákov. Mali sme z toho dobrý pocit, ale niekedy to nestačí. Bohužiaľ, zo Slovenska idem do Peterburgu iba ja. Do poslednej chvíle som dúfala, že sa to podarí aj ostatným. Napriek tomu koniec festivalu bol veselý. Rytieri nám predviedli ich bojové umenie, nechýbala ani tradičná kuchyňa 17. storočia. Slávnostné fanfáry, delostreľba a ohňostroj nasvedčoval, že sa táto krásna štvordňová rozprávka končí. Na pamiatku sme si zo zámku odniesli mince vyrobené v našej prítomnosti.
Na tieto chvíle nikdy nezabudnem. Za taký krátky čas mi pribudlo veľa zážitkov. Spolu s nimi pribudli aj priatelia z rôznych krajín. Organizátori, МАПРЯЛ (Medzinárodná asociácia učiteľov ruského jazyka a literatúry), Fond „Руcский мир“ (Ruský svet), Poľská asociácia učiteľov ruského jazyka a Varšavská univerzita, odviedli dobrú prácu, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Slovensko by mohlo tiež organizovať takéto podujatia. Len treba chcieť. Je veľa ochotných študentov, ktorí pomôžu. Len treba chcieť. Dúfam že sa to raz podarí. Dúfam, že moja účasť na takýchto podujatiach nebola posledná, a už teraz sa teším do Peterburgu, aj keď to bude dlhá cesta a o to ťažšia.
Natália Lisničuková 2. Roč. Prub
V dňoch 20. až 24. septembra 2010 sa vo Varšave konalo európske kolo. Účastníci mnohých európskych krajín sutazili o pozvánku do Peterburgu na celosvetový festival ruského jazyka. Dňa 20.9. ráno o 8. 00 sme dorazili na Varšavskú železničnú stanicu. Tam už čakali poľskí študenti a autobus. V hoteli sme sa zaregistrovali, dostali sme menovky, program a darčeky s logom festivalu. Na pôde Varšavskej univerzity nás privítali organizátori, poľskí rusisti nás milo prekvapili uvítacím koncertom.
21.9. prvý súťažný deň.
Mali sme predstaviť svoju krajinu a univerzitu. Každý tím sa snažil byť originálnym. Videli sme zvyky a tance Bulharov, Srbov, Španielov, Poliakov, rusov, Ukrajincov, Nemcov, Rumunov a i. My sme uzatvárali tento súťažný deň. Predstavili sme sa ako poslední ľudovým tancom, piesňami, doplnenými rozprávaním o Slovensku a našej alma mater. Porota videla 24 družstiev z 15 európskych krajín.
Boli sme očarení krásou priestorov. Nádherne historické budovy vytvárali dokonalú atmosféru. Pre mňa to bolo úplne niečo iné, veď budova našej univerzity je oproti Varšavskej moderná stavba.
Druhý deň sme sa začali exkurziou po Varšave. Videli sme historické budovy, hradby mesta, architektúru a pamiatky. Lazienky, parkový areál so zámkom, prezývaným aj Palác na vode, nás očarili svojou krásou. Rok 2010 sa niesol v znamení hudobného skladateľa poľského pôvodu, Fryderyka Chopina. Videli sme slávny pomník na jeho česť, tam sa v lete uskutočňujú klavírne koncerty. Po nezabudnuteľnej prechádzke sme museli zvážnieť. Začala sa vedomostná súťaž, mali sme možnosť vybojovať si účasť na medzinárodnom festivale v Peterburgu. Otázky boli rôznorodé, z oblasti literatúry, reálií, histórie, umenia, hudby... Ako prvá som uhádla názov a autora hudobnej ukážky. Určite mi v tom pomohlo v úspešné absolvovanie predmetu Dejiny ruskej hudby u Mgr. Ivany Kupkovej, PhD., ale aj to, že P.J. Čajkovský, autor ukážky, je môj najobľúbenejší skladateľ. Ako jediná súťažiaca zo Slovenska, ktorá odpovedala správne, som automaticky postúpila do Peterburgu. Neverila som vlastným ušiam. Po namáhavom dni sme sa vyšantili na koncerte, tam sme si oprášili všetky ruské evergreeny.
Bol pred nami ďalší súťažný deň. Ten sme strávili na zámku v Pultusku. Nieslo sa to v duchu tvorivých dielni a vyhodnotenia plagátov. O multimédiách sme sa veľa dozvedeli v tvorivej dielni pod vedením pedagógov z Charkovskej univerzity. Podelili sa s nami o ich skúsenosti, ako virtuálny priestor pomáha pri výučbe ruského jazyka.
Každý si z toho vzal svoje. Naše vystúpenie sa nieslo v duchu 65. výročia ukončenia 2. svetovej vojny. Skončilo sa veľkým aplauzom, so slzami v očiach divákov. Mali sme z toho dobrý pocit, ale niekedy to nestačí. Bohužiaľ, zo Slovenska idem do Peterburgu iba ja. Do poslednej chvíle som dúfala, že sa to podarí aj ostatným. Napriek tomu koniec festivalu bol veselý. Rytieri nám predviedli ich bojové umenie, nechýbala ani tradičná kuchyňa 17. storočia. Slávnostné fanfáry, delostreľba a ohňostroj nasvedčoval, že sa táto krásna štvordňová rozprávka končí. Na pamiatku sme si zo zámku odniesli mince vyrobené v našej prítomnosti.
Na tieto chvíle nikdy nezabudnem. Za taký krátky čas mi pribudlo veľa zážitkov. Spolu s nimi pribudli aj priatelia z rôznych krajín. Organizátori, МАПРЯЛ (Medzinárodná asociácia učiteľov ruského jazyka a literatúry), Fond „Руcский мир“ (Ruský svet), Poľská asociácia učiteľov ruského jazyka a Varšavská univerzita, odviedli dobrú prácu, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Slovensko by mohlo tiež organizovať takéto podujatia. Len treba chcieť. Je veľa ochotných študentov, ktorí pomôžu. Len treba chcieť. Dúfam že sa to raz podarí. Dúfam, že moja účasť na takýchto podujatiach nebola posledná, a už teraz sa teším do Peterburgu, aj keď to bude dlhá cesta a o to ťažšia.
Natália Lisničuková 2. Roč. Prub